Liptov, Orava, Turiec ... (Slovač očami čehúna)

Vôjdi do minulosti, aby si sa naučil čítať  budúcnosť...

Dopoludnie trávime s priateľmi na Orave v Dolnom Kubíne. (Štyria v aute a pes). Mesto pod Chočom rozdelené napoly riekou Oravou je kľudné, vľúdne, uložené v neuveriteľne krásnom údolí zovrené po stranách horou. Niekoľko kostolov, námestie bez áut, zo všetkého tu dýcha  nejaká pohoda a vľúdnosť. So svojimi sprievodcami potom pokračujeme ďalej k Ružomberku.

Niekde v kútiku Veľkej Fatry, pod svahmi hory Sidorovo, len pár kilometrov od Ružomberku sa nachádza dobre utajená perla posledná z posledných. Horská dedinka Vlkolínec, tvorená 45 drevenými domčekami s kamennými soklami a strechami pokrytými šindľom ťa ako mávnutím čarovného prútiku prenesie o dve stovky rokov naspäť. Žiadny skanzem, tu sa stále žije. Stále sa tu chodí na náves po vodu, na okolitých čerstvou trávou voniacich lúkach sa stále pasú ovce, kozy, hydina. Dokonca je tu malá tesárska huť, kde tesári siročinami otesávajú guľatinu, aby tie ručne otesané  trámy s dokonale padnúcimi rybinami v rohoch ako nejaké veľké puzzle poskladali jeden na druhý, aby z nich po mnohých týždňoch ťažkej práce vyrástol dom k nerozoznaniu podobný tým, čo tu už dobrú stovku rokov strážia horu.

Len pár áut na okraji cesty a množstvo zvedavých turistov s foťákmi tu pôsobia nejako nepatrične. Našťastie sa vonku už zmráka a tak ich nie je toľko, takže tých pár desiatok ľudí, čo tu stále žijú, si konečne môžu vydýchnuť. Vstupujeme do jedného domu, aby sme si prehliadli pôvodne zariadenú izbu s množstvom predmetov dennej potreby. V drevenej kaplnke si potom prehliadame minigalériu niekoľkých na plátne maľovaných obrazov... Odchádzam s pocitom kľudu a vyrovnanosti.

Mesto Ružomberok, na okraji strážené zrúcaninou hradu Likava, žije. Je tu plno ľudí, kostol na vrcholu kopca s výhliadkou na mesto a svahy Veľkej Fatry. V talianskej pizzérii robia skvelú pizzu...

Ideme do Martina na kuk a skvelú večeru vo vietnamskom bistre. Ak Ružomberok žil, v centre Martina to vrelo. Osvetlené námestie, stovky ľudí, hudba, plné kaviarne. Odchadzame späť do noci, aby sme sa tesne pred polnocou vrátili do Bobrovníka, osady na brehu Liptovskej Mary...

...