Horné povážie ... (Slovač očami čehúna)

Každá cesta má svoj začiatok, priebeh a koniec a tá naša má svoj koniec práve dnes...

Včerajší deň bol v znamení niekoľkonásobnej zmeny plánov. S našimi priateľmi a vernými sprievodcami sme pôvodný plán navštíviť Oravu postupne zmenili na výlet do (z eufórie včerajšej noci) prebúdzajúceho sa Martina a ďalej ku Strečnu a Žiline a aj návštevu Žiliny sme popoludní kvôli dažďu museli zrušiť a vymeniť za, cestou do Dolného Kubina, navštívené rodisko Jánošíkove, Terchovú.

Kto by nepoznal Strečno, hrad týčiaci sa na skalnom ostrohu a strážiaci úzky kaňon rieky Váh vedúci k Martinu. Výhľady na široké údolie Váhu, Žilinu a okolité hory sú nádherné. Vrámci prehliadky hradu sme si vypočuli dve krásne, na klávesy živo zahrané skladby od Mozzarta, ktoré sa potom ešte dlho rozliehali v kamenných stenách hradu a v našich srdciach. Terchová ležiaca tak trochu stranou hlavných ciest prekvapila nádherným kostolom a čarokrásnou okolitou krajinou. Cestu vedúcu pod mohutným masívom Rozsutca lemujúcu stánkami so všetkými možnými druhmi ovčích syrov prerušila ešte zastávka v sedle Rovná hora v výške 751m, z ktorej boli neskutočne krásne výhľady na obidve strany.

Je nedeľné ráno, ležím v izbe penziónu v Bobrovníku a hlavou si premietam celú tú náročnú týždennú cestu. Prvé okamihy na Slnečných jazerách, Nitru, Zvolen, nádhernú krajinu v okolí Šomošky, Lučenec s milou a večne vysmiatou kamarátkou Evkou, Slovenský kras aj raj, neskutočne krásny Spiš, Litpov, Oravu, Turiec, všetky tie miesta, ktoré sme navštívili. Najťažšie však bude lúčenie s našimi priateľmi na Orave.  Ako tiez vznikali fotografie uvidíte na poslednej momentke Andrejky, na ktorej sme ja a Wili v akcii.

Preklad do slovenčiny posledných troch dielov napísala Andrejka...

Vdaka Slovensko a do skorého videnia !!!

...